Zdedene od Boha a od človeka, niekde medzi morom a horami, medzi skutkami a snami. Od predhistórie a Ilirov, antiky a rímskej Aronie, až po novu dobu zostali stopy, ktoré obohacujú ľudí.
Archeologické nálezy svedčia o tom, že územie dnešnej Bašky Vody bolo obývané už približne 4 000 rokov pred Kristom a že hlavným motívom osídľovania tohto územia bol prameň pitnej vody. V dobe bronzovej, teda v dobe, kedy Stredomorie osídľovali chovatelia dobytka, dochádza kvôli prameňu vody a pastvinám k prvým zrážkam medzi rôznymi kmeňmi. Preto sa na výšine Gradina v centre dnešného mesta na obranu prameňa vody formuje opevnené osídlenie, ktorého hradby boli postavené do kamenného múru postaveného na sucho.
V antike na mieste Bašky Vody vzniklo osídlenie Aronia a vedci okrem archeologických nálezov opierajú svoje tvrdenie aj o Tabulu Peutingeriana, mapu, na ktorej je presne na mieste dnešnej Bašky Vody vyznačené osídlenie s rovnakým názvom. V neskorej antike od konca IV. do VII. storočia dochádza k prieniku barbarských národov a obyvateľstvo na Gradine stavia pevnosť, do ktorej sa mohlo nielen uchýliť pred výpadmi, ale aj sledovať vstup do Bračského kanálu. Pozostatky múrov osídlenia z V. až VI. storočia možno na Gradine vidieť aj dnes a početné náleziská amfor a iného keramického materiálu svedčia o obchodných vzťahoch so severnou Afrikou, východným Stredomorím a Čiernym morom. Neďaleko Gradiny bol nájdený aj značný počet hrobiek z obdobia antiky s množstvom vecí vložených do hrobu (lampy, šperky, sklený riad, sošky Euterpy a Kupida atď.). Okrem rímskych nápisov aj iné náhrobné nápisy uvádzajú ilýrske mená, z čoho možno usúdiť, že popri rímskych novoosídlencov tu bolo aj početné autochtónne ilýrske obyvateľstvo. Archeologické nálezy na širokom priestranstve obce hovoria o existencii viacerých villae rusticae (pôvodné osídlenie). V VII. storočí dochádza k prieniku Slovanov, ktorí obsadzujú Aróniu a tá prestáva jestvovať.
Počas nasledujúcich tisíc rokov niet ani stopy po urbanistickom usporiadaní života pri mori. Len pastieri z Basty privádzajú dobytok do blízkosti mora a napájajú ho z basczi vodi, prameňa pitnej vody a treba predpokladať, že prvé domy boli postavené ako prístrešia pre pastierov.
Koncom XVII. storočia, keď pominulo nebezpečenstvo pirátov a po vyhnaní Turkov (1684) sa obyvateľstvo vracia na pobrežie a pomaly buduje nové osídlenie, ktorého názov, Baška Voda, sa prvýkrát spomína v roku 1688. Prvou verejnou stavbou je neskorobarokový kostol sv. Lovru, ktorý bol postavený v r. 1750 na základoch antickej stavby. Okrem poľnohospodárstva sa obyvateľstvo obracia k moru a zaoberá sa rybolovom a námorníctvom. Prvá škola sa otvára v r. 1845, kostol sv. Nikolu (Mikuláša) sa stavia v neoromantickom slohu v r. 1889 a v r. 1900 sa otvára aj pošta.
Výstavbou prístavu v r. 1912 sa Baška Voda stáva významným prístavom tejto oblasti, cez ktorý sa rozvíjal intenzívny obchod medzi ostrovmi a Zabiokovím.
V tridsiatych rokoch XX. storočia bratia Sikavicovci stavajú prvý baškovodski hotel Slavija, ktorý v r. 1936 na Svetovej výstave v Londýne získal ocenenie a zlatú medajlu za komfort, kuchyňu a dobré vína. Spoločnosť pre skrášľovanie miest sa zakladá v r. 1933 a významný rozvoj turizmu sa začína po výstavbe Jadranskej cesty. Posledných dvadsať rokov je Baška Voda najpopulárnejším mestom Strednej Dalmácie a začiatkom XXI. storočia ako jedno z najkrajších turistických miest na Jadrane získava niekoľko rokov za sebou najprestížnejšie ocenenie v Chorvátsku - „Plavi cvijet“ (Modrý kvet) so zlatou známkou.
(ZDROJ: tz Baska Voda)

Obrázky:1) kostolík sv.Lovru (1750), 2) kostol sv.Mikuláša (1889), 3) kostol Nanebovzatia PM (1636), 4) kostolík sv.Roka (XV), 5) kostol Všetkých Svätých (1999), 6) socha sv. Mikuláša

  • Baška Voda, Chorvátsko - História a dedičstvo - Obrázok 1
  • Baška Voda, Chorvátsko - História a dedičstvo - Obrázok 2